Sociálna Fóbia

Čo je Sociálna Fóbia

Prejavuje sa strachom zo sociálnych situácií. Často začína v puberte, v dospievaní, menej často môže začať neskôr.

Človek trpiaci sociálnou fóbiou sa bojí spoločenského styku s inými ľuďmi. Často nemôže v ich prítomnosti hovoriť, jesť, písať, telefonovať, spievať a pod.

Jadrom tohto strachu je obava zo zvedavých či pátravých pohľadov iných ľudí. zvyčajne sa dajú určiť konkrétne sociálne situácie, v ktorých človek pociťuje väčší strach - napr keď sa má zúčastniť nejakej dôležitej schôdze či stretnutia.

Naopak sú situácie, kedy je strach menší, napríklad medzi príbuznými. Mnoho ľudí, ktorí trpia sociálnou fóbiou, sa navyše obáva, že sa v danej sociálnej situácii úplne prestanú ovládať, že   strach ich úplne premôže a začnú panikáriť ,alebo ešte niečo horšie.

Tento strach býva spojený s túžbou vyhnúť sa danej situácii. To vedie k vyhýbaniu sa pobytu v spoločnosti, najmä v malých skupinkách. najradšej sú doma, nechodia medzi ľudí, odmietajú pozvanie do spoločnosti, nepozývajú návštevy a pod.

Môžu mať tiež problémy s nakupovaním v obchodoch, kde predavačka obsluhuje za pultom osobne. V zamestnaní sa vyhýbajú stretnutiam personálu, schôdzam i neformálnej zábave s kolegami po práci.

Situácie môžu byť veľmi špecifické (tj obmedzujúce sa napr. sa spoločne stravovať alebo rozprávanie na verejnosti, stretnutie s neznámym, telefonovanie, používanie verejnej toalety) alebo difúzne (tj zahŕňajúcu takmer všetky sociálne situácie mimo rodinný kruh). Sociálna fóbia je zvyčajne spojená s nízkym sebahodnotením, obavou z autorít a strachom z kritiky.

# 1


Ako sa Sociálna Fóbia prejavuje

Sociálna Fóbia príznaky


• strach zo skúmavých pohľadov iných osôb v sociálnych situáciách
• výrazný a pretrvávajúci strach zo situácií, v ktorých sa môžu objaviť rozpaky alebo poníženie
vyhýbanie sa obávaným situáciám
• strach, ktorý je ochromujúci a vyvoláva výrazný distres

Strach z odmietnutia býva niekedy sústredený na špecifické telesné fenomény. Mnoho ľudí so sociálnou fóbiou sa sťažuje na červenanie sa, ťažkosti pri pohľade z očí do očí, trasenie rúk, pocity na zvracanie alebo naliehavú potrebu močiť - čo sú druhotné príznaky úzkosti.

Niekedy je človek presvedčený, že je to hlavný problém. Inokedy je strach z hodnotenia druhými sústredený na telesné rysy - akné, holohlavosť, veľký nos, ustupujúca brada, malé pohlavia, predkus. Nápadné je vyhýbanie sa sociálnym situáciám, ktoré v extrémnych prípadoch môže viesť k takmer úplnej sociálnej izolácii.

Najbežnejšie prejavy sociálnej fóbie


• strach byť stredom pozornosti
• strach hovoriť pred autoritou, pred skupinou, na večierku
• strach jesť pred ľuďmi
• strach povedať nie alebo požiadať o to, čo potrebujeme a máme na to právo
• strach z použitia verejných toaliet
• strach, že sa druhí na nás dívajú
• strach, že sa znemožníme
• strach, že sa budeme neprirodzene správať
• strach písať na verejnosti (podpísať sa na pošte, vypĺňať formulára)
• strach telefonovať
• strach nadviazať konverzáciu, udržovať ju
• vyhýbanie sa sociálnym situáciám
nepríjemné telesné príznaky pri expozícii (červenanie, tras, zovreté hrdlo, pocity na zvracanie, búšenie srdca, potenie, ťažkosti s dychom, nutkanie na močenie alebo stolicu a pod)
#2

Kedy sa sociálna Fóbia objavuje?

Počas svojho života trpí sociálnou fóbiou odhadom 3 až 13% populácie. 1-3% ľudí trpí sociálnou fóbiou v ktoromkoľvek čase. Hanblivosť je ešte častejšia.

Okolo 80-90% ľudí má niekedy vo svojom živote obdobie, kedy sa nadmerne hanbí. V jednom časovom priereze má tento problém medzi 30-40% populácie.

Táto fóbia zo sociálnych situácií vzniká obvykle okolo puberty, najčastejšie vo veku medzi 14-20 rokmi, teda vo vývojovom období, kedy je častá hanblivosť.

Bežne majú mladí ľudia strach z oslovenia druhého pohlavia, z prvej schôdzky a pod. U ľudí zo sociálnou fóbiou však v týchto situáciách nedôjde k adaptácii a zníženiu hanby.

Naopak sa týmto situáciám vyhýbajú, takže časom sa na ne stanú precitlivení. Niekedy však dochádza k recidíve problémov, ktoré už boli niekedy v živote prekonané.

Sociálna fóbia sa objavuje rovnako často u mužov ako u žien. Nezáleží na inteligencií, vzdelaní, ekonomickom zázemí, zamestnaní.

#3